Láska

 

Grécki filozofi rozlišovali rôzne formy lásky: éros (romantická láska), storgé (rodičovská láska), filia (priateľská láska), agapé (náboženská láska) a prípadne aj xenia (pohostinnosť). Podobne rozlišujú rôzne aspekty lásky aj ostatné jazyky a tradície. V buddhizme je to napríklad kama ako zmyselná láska a karuna ako súcit a milosrdenstvo, prvá brániaca osvieteniu, kým druhá je jeho nevyhnutnou podmienkou.

Slovenčina používa jediné slovo pre všetky podoby lásky, hoci si občas vypomáha slovom milosrdenstvo alebo súcit pri prekladoch pojmu caritas (compassion). Tento zdanlivý nedostatok slovenčiny je možno naopak prejavom filozofickej erudície a náboženského vhľadu. Filozofi a teológovia všetkých jazykov prácne dokazujú, že láska je vlastne jedna a má jediný zdroj, hoci možno emanuje v rôznych, aj poklesnutých ľudských podobách. Slovenčina to vie a prakticky využíva.

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s