Japonské slovo tsundoku znamená zhromažďovať knihy, ale nečítať ich. V slovenčine takýto výraz nemáme, a to nielen pre vŕšenie kníh. Zbytočne zhromažďovať, zháňať a zhŕňať môžeme domy a autá, ktoré v skutočnosti nevyužívame, umelecké predmety, ktoré nám neprinášajú radosť ani poznanie, množstvo známych, ktorí pre nás v skutočnosti nie sú priateľmi a nikdy nám neprinesú pocit blízkosti. Absencia takýchto slov možno svedčí o tom, že v našej skúsenosti až donedávna nefiguroval nadbytok, priveľa vecí, ktoré by presahovali rozmery túžby. Pravdepodobnejšie však je, že nám chýba schopnosť vidieť a pomenovať stav, v ktorom máme niečoho priveľa, viac než potrebujeme a než si zaslúžime. Vždy sa nám máli – ani tento výraz nemá svoj protiklad. Azda len slovo „škrečkovať“ („sysliť“) pomenúva neadekvátne zhromažďovanie zásob. Slovo tsundoku nám pripomína, že v skutočnosti by sme mohli používať osobité slová pre neadekvátne hromadenie, chamtivosť a snobstvo v každej oblasti, vrátane zdanlivo nevinného nakupovania kníh.