Niektoré slová vlastne aj máme, ale kvôli istej rozpačitosti ich nepoužívame. Napríklad rozkazovací spôsob od „rásť“. Do tejto kategórie patrí aj množstvo pomenovaní súvisiacich s geografickými názvami: obyvateľ či obyvateľka mesta Bruggy, Nantes alebo Los Angeles (Bruggčanka, Nantesan, Los Angelesanka), alebo obyvatelia Partizánskeho (Partizánskovčania), obyvateľka Vrábľov (Vrábeľčanka), Starej Turej (Staroturanka) alebo Strážskeho (Strážsčianka). Podobné rozpaky môžu vzniknúť pri menách ako Camus, ktorých písaná forma sa rozchádza s vyslovovanou; píšeme Camusovho, vyslovujeme „Kamiho“. Symbolom takýchto nevyslovovaných slov, ktoré je lepšie obísť, môže byť názov pre obyvateľku Uhorska. Stovky rokov sme patrili k Uhorsku, toto pomenovanie sa týka našich prababičiek, ale len veľmi zriedka to vyslovíme: Uhorka.
Slovník chýbajúcich slov 