
Farby sú dôsledkom svetla a v priebehu dňa ich môžeme zachytiť stovky – pre mnohé z nich nemáme samostatné výrazy, ale vieme si pomôcť opisom, prirovnaním, charakteristikou, metaforou. Čo však s farbami bez svetla? Tento jav možno pozorovať na súmraku: kráčame lesom a s postupným stmievaním sa vytrácajú farby okolo nás, stromy sa ponárajú do sivej, už len zo zvyku tušíme, že lístie je zelené, ale to, čo vidíme, je veľmi ťažké namaľovať, namiešať tieto zvláštne odtiene bezfarebnosti, a ešte ťažšie pomenovať. S každodenným stmievaním miznú zo sveta farby a spolu s nimi aj slová, ktoré by mohli zachytiť ten prechodný stav farieb od sýtosti k čiernej tme, to šedasté pásmo nefarby.