V prípade autorského štýlu hovoríme o tom, že niekto má svoj rukopis, charakteristický písomný prejav, vďaka ktorému autora rozpoznáme, alebo je prinajmenšom na remeselnej úrovni, vďaka ktorej dialógy, opisy a rozvíjanie deja neškrípu a nepôsobia umelo.
V prípade čítania takýto pojem nemáme, a pritom existuje rovnaká schopnosť čítať originálne, mať svoj vlastný, jedinečný čitateľský štýl, vďaka ktorému neomylne čítame len určité knihy, budujeme si databázu prečítaných textov a zároveň nimi prechádzame ako nenapodobiteľní interpretátori s vlastným pohľadom, pocitom a porozumením. Prečítané texty navliekame na niť ako jedinečný náhrdelník, vyhryzávame si textovým svetom svoju vlastnú chodbičku vo vlastnom labyrintickom ornamente, z knihy do knihy, policu po polici, od detstva až po starobu, a touto chodbičkou nešiel a ani nepôjde nik iný, patrí len nám, sme knižným červom obývajúcim svoj vlastný textový labyrint.
Pri práci s textom máme svoj štýl, či už ho čítame alebo píšeme, ale len v tom druhom prípade máme pre tento štýl pomenovanie.
Slovník chýbajúcich slov 