Čitateľský rukopis

V prípade autorského štýlu hovoríme o tom, že niekto má svoj rukopis, charakteristický písomný prejav, vďaka ktorému autora rozpoznáme, alebo je prinajmenšom na remeselnej úrovni, vďaka ktorej dialógy, opisy a rozvíjanie deja neškrípu a nepôsobia umelo.

V prípade čítania takýto pojem nemáme, a pritom existuje rovnaká schopnosť čítať originálne, mať svoj vlastný, jedinečný čitateľský štýl, vďaka ktorému neomylne čítame len určité knihy, budujeme si databázu prečítaných textov a zároveň nimi prechádzame ako nenapodobiteľní interpretátori s vlastným pohľadom, pocitom a porozumením. Prečítané texty navliekame na niť ako jedinečný náhrdelník, vyhryzávame si textovým svetom svoju vlastnú chodbičku vo vlastnom labyrintickom ornamente, z knihy do knihy, policu po polici, od detstva až po starobu, a touto chodbičkou nešiel a ani nepôjde nik iný, patrí len nám, sme knižným červom obývajúcim svoj vlastný textový labyrint.

Pri práci s textom máme svoj štýl, či už ho čítame alebo píšeme, ale len v tom druhom prípade máme pre tento štýl pomenovanie.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Google photo

Na komentovanie používate váš Google účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa /  Zmeniť )

Connecting to %s