
Existuje pocit trápnosti, ktorý sa nás zmocňuje, keď pozorujeme trápnosť niekoho iného, keď nám je trápne aj za iných. Pre tento druhotný pocit nemáme slovo. Existuje celá skupina pojmov, ktoré vznikajú ako druhostupňové odvodenie od pôvodných pocitov, a nemáme pre ne pomenovanie, hoci sa od svojho prvého stupňa líšia už len tým, že sú následkom, zrkadlovým odrazom, odvodením. Pociťujeme dojatie nad dojatím niekoho iného, striasa nás od zimy, keď vidíme, ako sa niekto ponára uprostred zimy do ľadovej rieky, tešíme sa z radosti iných. Hnev a rozčúlenie druhého sa dokáže zmocniť aj nás, nielen svojou nákazlivosťou ako zívanie, ale aj ako priama reakcia a odpoveď, ako odvodený pocit, pre ktorý však nemáme samostatný názov.