Existuje niekoľko pocitov spojených s knihami, pre ktoré nemáme pomenovanie.
Napríklad niečo ako čitateľská netrpezlivosť či pahltnosť, keď si prinesieme domov nové knihy a púšťame sa do nich, hoci sme ešte nedočítali tie predchádzajúce, ktoré pre nás akosi vyblednú a vychladnú.
Alebo presne opačná vlastnosť, keď sa nedáme zlákať novými vábnymi prírastkami v knižnici, a pokojne a trpezlivo najprv dočítame rozčítané.
Potom je tu pocit znepokojivej nedostatočnosti, keď čitateľ cíti, že nestíha čítať pribúdajúce zväzky a trpí nejasným, dlhodobým pocitom viny (nejde teda o tsundoku).
Potom sú tu aj pocity, ktoré sa nás zmocňujú ešte v kníhkupectve. Prechádzame okolo políc plných nových sviežich vydarených kníh, a zmocňuje sa nás niečo ako tvorivý nepokoj, vedomie, že knihy nestačí konzumovať, ale že je možné ich aj tvoriť, nech už to znamená nejakú knihu alebo text napísať, vydať a vytlačiť text niekoho iného, tvorivo a úplne novým spôsobom knihu prečítať a objaviť tak v knihe text, ktorý v nej doposiaľ nik nenašiel, alebo o knihách zaujímavo a občerstvujúco napísať.
Potom je tu možnosť prejsť kníhkupectvom, nič si nekúpiť a mať dobrý pocit z toho, že sme odolali; a je tu aj možnosť cítiť v takomto prípade sklamanie z neukojeného hladu a neúspešnej výpravy.
Existuje aj pocit z úspešného lovu v knižnici, keď sme objavili prekvapujúce zväzky, nové žánre, skryté zákutia, a keď si domov nesieme zaujímavú a výživnú kombináciu známeho a neznámeho, vyzývavého a upokojujúceho, klasického a netradičného čítania.
Jestvuje aj pocit únavy z čítania, ktorý je akýmsi prejedením sa z nových kníh, ktoré sme si priniesli domov, začali sme krížom-krážom ochutnávať a nesústredené, príliš rýchle a pahltné čítanie nás vyčerpalo, pričom táto únava neprináša zdravé vyčerpanie a ospalosť, ale naopak dráždivý nepokoj nenasýtenosti.
Možno práve preto, že ide o oblasť čítania, nemáme pre všetky tieto pocity slová, lebo ako čitatelia ich vieme identifikovať, odhaliť a rozpoznať, ale už nie popísať.
Slovník chýbajúcich slov 