Existuje zvláštna a nepomenovaná nedočkavosť niečo spraviť, napríklad pokosiť trávu, keď o ňu zavadíme pohľadom v záhrade a už sa nevieme dočkať, kedy sa do toho pustíme.
Jestvuje rozhodnutie, akási prvá voľba, ktorej sa len ťažko vzdávame a zostáva v nás jej tieň, aj keď sa neskôr rozhodneme konať inak, prípadne nás od tejto voľby presmerujú okolnosti – niečo si kúpiť, niekam cestovať, stráviť nejako víkend. Pre túto túžbu ani pre jej tieň nemáme pomenovanie.
Je v nás fascinácia niečím, čo nemáme radi, čo nás zvláštne irituje a priťahuje zároveň, napríklad sledovanie politiky, ktorú rozhorčene komentujeme, pravidelné čítanie novín, s ktorých názorom sa nestotožňujeme, ale masochisticky si čítame predovšetkým tých publicistov, s ktorými sa nezhodneme (najčastejšie sú to tí, ktorí nie sú našim opakom, ale posunutou verziou, vychýlenou pravdou).
Podobne sa mužom často páčia ženy (a ženám muži), ktoré nespĺňajú ideál krásy, ktoré nie sú bezproblémovým, nespochybniteľným pôvabom, ale naopak, vo vzrušujúcich detailoch sa od ideálu odlišujú. Často je to hlboká, individuálna túžba, skrytá pod všeobecne akceptovaným vkusom doby.
Jestvuje celá paleta túžob, pôžitkov a návykov, ktorým sa síce oddávame, ale nehovoríme o nich.
Slovník chýbajúcich slov 