Frajer

(Ilustrácia Carl Spitzweg)

V partnerských vzťahoch nám chýbajú niektoré jednoznačné slová. Napríklad označenie priateľ / priateľka je nejednoznačné, keďže môže ísť len o kamarátsky vzťah, čo na jednej strane môže svedčiť o nejednoznačnosti takýchto vzťahov, ktoré ešte nie sú výlučné, jednoznačné a definitívne, na druhej strane môžu viesť k nedorozumeniam či doplňujúcim otázkam na hranici taktu. Označenie frajer / frajerka je nielen nesympatické a skôr slangové či priamo vulgárne, ale je opäť nejednoznačné, keďže slovo frajer má aj iné, vzťahovo neutrálne významy. V zrelých vzťahoch v dospelosti už používame jednoznačnejšie partner / partnerka, hoci tieto výrazy sú zároveň oficiálne a akoby bez citu (v tomto prípade zase môžeme hovoriť aj o obchodných či politických partneroch).

Čoraz častejšie spolužitie bez manželstva prináša ešte inú situáciu – chýbajúce jednoznačné označenia osôb, ktoré majú svoje pomenovania vo sfére manželstva. Napríklad svokra by mala byť partnerova matka a švagor partnerkin brat, prípadne partner mojej sestry, teda opisné a nepraktické výrazy namiesto priamych pomenovaní. S manželstvom opúšťame nielen určité rodinné väzby, ale zároveň aj určité slová, bez neho je aj jazyková realita rozháranejšia a neučesanejšia.

Farby

Farby sú dôsledkom svetla a v priebehu dňa ich môžeme zachytiť stovky – pre mnohé z nich nemáme samostatné výrazy, ale vieme si pomôcť opisom, prirovnaním, charakteristikou, metaforou. Čo však s farbami bez svetla? Tento jav možno pozorovať na súmraku: kráčame lesom a s postupným stmievaním sa vytrácajú farby okolo nás, stromy sa ponárajú do sivej, už len zo zvyku tušíme, že lístie je zelené, ale to, čo vidíme, je veľmi ťažké namaľovať, namiešať tieto zvláštne odtiene bezfarebnosti, a ešte ťažšie pomenovať. S každodenným stmievaním miznú zo sveta farby a spolu s nimi aj slová, ktoré by mohli zachytiť ten prechodný stav farieb od sýtosti k čiernej tme, to šedasté pásmo nefarby.