Vychutnávanie jesene

Jedno zo slov, ktoré nám chýba, je vychutnávanie si jesene, zámerné vychádzanie do hmlistých rán a vdychovanie chladného vlhkého vzduchu, niekedy s prímesou dymu, chôdza lesom a kochanie sa vo farebnom lístí na stromoch, vyhľadávanie určitých stromov a ich kombinácií kvôli dojmom z ich farieb, zbieranie gaštanov, hlohu, trniek, pozorovanie prvých mrazov na tráve, šuchotanie opadaným lístím. Niektoré jazyky majú aspoň fragmentárne pomenovanie tohto komplexného javu. Japončina používa výraz momidžigari – lov (jesenného) lístia, angličtina leaf peeping.

Nezostáva nám iné, než popisovať vychutnávanie jesene a jej jednotlivých prvkov: vôní, farieb, pocitu naplnenia, zrelosti, tlenia a zmaru.

Jasnocitný

Ján Johanides je autorom mnohých novotvarov, keďže jemnej stupnici jeho vnímavosti bežný jazyk nezodpovedá dostatočne presne. Jedným z jeho vynálezov je aj slovo jasnocitný. Ide o označenie stavu, v ktorom je naša pozornosť pripravená vnímať jemné náznaky, osudové vzťahy a znamenia, je to extatický stav, v ktorom sa pojmy a pocity zlievajú a rušia obvyklú hranicu medzi vnímaním a myslením. Myslíme pohľadom a dívame sa mysľou, rozumieme mimo slov, cítime pravdu s istotou bez dôkazov, sme pripravení chápať aj to, čo nám inak uniká. Jasnocitnosť je vnímanie hudobnosti bytia, naladenosť na harmónie, bez ktorých svet nie je celkom, hudbou, krásou, ale len chaotickým súborom vecí, prostou nomenklatúrou. Jasnocitní boli všetci mystici a umelci v stave tvorby a bol taký aj Ján Johanides, keď vyznačil toto slovo. Je zákonité, že pre takéto výnimočné stavy musí jestvovať nekaždodenné, nespisovné slovo, ktoré nepatrí do kodifikovaného slovníka a podčiarkne ho každý textový editor.