Lajkovať

 

Hoci pre facebookový lajk sa vymyslel umelý výraz „páčik“ a so smajlíkom sme sa už zmierili (hoci ostatné emotikony zostávajú nepomenované), stále nemáme ekvivalent pre sloveso lajkovať, lajknúť („označiť ako obľúbené“).

 

Lopárik & spol.

 

Na počudovanie nemáme všeobecne akceptované pomenovanie pre drevenú podložku, na ktorej krájame potraviny. Táto bežná, všeobecne rozšírená a každodenne používaná vec býva označovaná: dienko, denko, lopár, lopárik, lopatka, drievko, doska, šajbik, pístek. V tomto prípade teda existuje množstvo názvov, ale ich vzájomné nejednoznačné prekrývanie poukazuje na slepú škvrnu jazyka, na prázdne miesto uprostred týchto množín, nedôsledne pokryté množstvom alternatívnych pomenovaní.

Podobný problém vzniká napríklad pri slove pajser, ktoré je najpoužívanejším, hoci nárečovým pomenovaním páčidla. Alebo úchytka na zásuvkách, každodenný predmet, ktorý nevieme pomenovať len jediným slovom tak, aby druhí bezpečne vedeli, čo máme na mysli. Pomenovanie pre tú časť zipsu, ktorú držíme v rukách. Ploché drevené kuchynské náradie, ktoré používame na miešanie. Jednoznačné jednoslovné pomenovanie si nevyslúžil ani krájač na vajíčka pripomínajúci harfu. Z podobných dôvodov slovenskí strojári preferujú český výraz šnek. Okolo nás, priamo v našej kuchyni sú predmety, ktoré ešte (alebo už) nemajú svoje vlastné meno.

Láska

 

Grécki filozofi rozlišovali rôzne formy lásky: éros (romantická láska), storgé (rodičovská láska), filia (priateľská láska), agapé (náboženská láska) a prípadne aj xenia (pohostinnosť). Podobne rozlišujú rôzne aspekty lásky aj ostatné jazyky a tradície. V buddhizme je to napríklad kama ako zmyselná láska a karuna ako súcit a milosrdenstvo, prvá brániaca osvieteniu, kým druhá je jeho nevyhnutnou podmienkou.

Slovenčina používa jediné slovo pre všetky podoby lásky, hoci si občas vypomáha slovom milosrdenstvo alebo súcit pri prekladoch pojmu caritas (compassion). Tento zdanlivý nedostatok slovenčiny je možno naopak prejavom filozofickej erudície a náboženského vhľadu. Filozofi a teológovia všetkých jazykov prácne dokazujú, že láska je vlastne jedna a má jediný zdroj, hoci možno emanuje v rôznych, aj poklesnutých ľudských podobách. Slovenčina to vie a prakticky využíva.