Rád

 

Slovo rád je v slovenčine archaizmom. Nahrádza sa slovom systém, no rozdiel medzi týmito dvoma slovami je zásadný: rád je prirodzený, daný, samozrejmý, zatiaľ čo systém indikuje umelosť, artificiálnosť, až rigidnosť. Rád má prirodzenú autoritu, zvrchovanosť a zároveň zmysel, na rozdiel od systému, ktorý znamená len usporiadanosť, no bez pridanej hodnoty. Rád je vlastný svetu, bytiu, kozmu, zatiaľ čo systém náleží ľudskému svetu. Systematický neznamená múdry. Politický je systém, avšak nie rád. Zvrchovanosť rádu je aj v tom, že nepozná odvodeniny a prívlastky, na rozdiel od pojmov systematický, systematizovaný, systematizovať, antisystémový, atď. Rád sa nedá ohýbať, stupňovať, napodobňovať. Buď je, alebo nie je.

To, že nám toto slovo chýba (alebo že nám vlastne nechýba), poukazuje na absenciu idealizmu v našej kultúre, na rozdiel od češtiny. Rád prežíva už len ako označenie mníšskeho spoločenstva, a ešte aj v tomto kontexte ho nahrádzame slovom rehoľa, ktoré má rovnaké konotácie striktnosti, absencie, prísnosti, nanúteného poriadku a ochudobnenia, ako slovo systém. Celkom príznačne tak pojem rád náleží ku kresťanskému svetonázoru, ktorý premieňame na systém, na čosi príliš ľudské, vyžadujúce si poslušnosť, usporiadanosť, suchopárnosť. So slovom rád strácame esenciu určitého pohľadu na svet.

Ročné obdobia

 

Pre ročné obdobia používame štyri osvedčené názvy: jar, leto, jeseň, zima. Často však máme pocit, že sa nachádzame v nejakom medziobdobí, v prechodových fázach, ktoré sú zmiešaním dvoch ročných dôb, alebo naopak nepatria ani jednej. Čím je začiatok decembra, astronomicky patriaci ešte k jeseni, bez snehu, temný a ponurý, príbuzný skôr temnému februáru, akoby práve tieto dve doby vytvárali svoje vlastné, zimu obkračujúce ročné obdobie? Sú ročné obdobia dve, štyri, alebo ich je šesť? A čomu zodpovedá ten zvláštny pocit, keď uprostred leta vystúpime na ľadovec a nad hlavou máme leto, kým pod nohami zimu?

Takto to formuloval Kurt Vonnegut v knihe No není to krása?: „Ještě byste si případně také mohli uvědomit, že existuje šest ročních období, a nikoliv čtyři. Poezie čtvera ročních dob je v této části planety zcela pomýlená, což může vysvětlovat, proč nás povětšinou trápí takové chmury. Ono totiž jaro leckdy nevypadá jako jaro, listopad se k podzimu vůbec nehodí a tak dál. Tady je pravda o ročních obdobích: jaro je květen a červen! Existuje něco jarnějšího než květen a červen? Léto je červenec a srpen. Vedro, co? Podzim je září a říjen. Vidíte ty dýně? Nasajte vůni hořícího listí. Poté přichází roční období zvané „zamykýní“. Tehdy příroda všechno uzavře. Listopad a prosinec nejsou zima. To je zamykání. Poté přichází zima: leden a únor. Páni! To je ale zima! A co přijde potom? Jaro to není. Nastává odemykání. Co jiného by byl takový duben?“