Uhorka

 

Niektoré slová vlastne aj máme, ale kvôli istej rozpačitosti ich nepoužívame. Napríklad rozkazovací spôsob od „rásť“. Do tejto kategórie patrí aj množstvo pomenovaní súvisiacich s geografickými názvami: obyvateľ či obyvateľka mesta Bruggy, Nantes alebo Los Angeles (Bruggčanka, Nantesan, Los Angelesanka), alebo obyvatelia Partizánskeho (Partizánskovčania), obyvateľka Vrábľov (Vrábeľčanka), Starej Turej (Staroturanka) alebo Strážskeho (Strážsčianka). Podobné rozpaky môžu vzniknúť pri menách ako Camus, ktorých písaná forma sa rozchádza s vyslovovanou; píšeme Camusovho, vyslovujeme „Kamiho“. Symbolom takýchto nevyslovovaných slov, ktoré je lepšie obísť, môže byť názov pre obyvateľku Uhorska. Stovky rokov sme patrili k Uhorsku, toto pomenovanie sa týka našich prababičiek, ale len veľmi zriedka to vyslovíme: Uhorka.

Únava

 

Jestvujú rôzne druhy únavy – telesná a duševná, dobrá únava po zavŕšenej práci, ale aj zlá únava, ktorá práci bráni. Zažívame únavu zo športu, z chôdze, z práce, z rozhovorov s ľuďmi, zo sústredenia, ospalosť po prechode zo zimy do tepla, ale aj malátnu únavu z tepla, ktorú nazývame omarenosť. Jestvuje aj špecifický druh únavy z civilizácie, z mesta, z hluku a prázdnoty periférie. Túto únavu možno zažiť v koncentrovanej podobe pri pobyte v nákupnom centre. Rozbolí z nej hlava tupou únavou, nemáme na nič chuť, stratili sme elán, energiu aj emócie, myseľ zahalil a otrávil smog. Pre tento druh civilizačnej únavy nemáme výraz: je to špecifická omarenosť z koncentrovanej ľudskej nezmyselnosti.